Ruská invázia ukázala nedostatky v ruskom delostrelectve. 1 mínometný granát stojí 2000 EUR kým 1 húfnicový granát 4000 eur. Rusko dáva na vojenský rozpočet 60 miliárd eur ročne. Ak by z toho 1/3 – 20 miliárd eur išlo na nákup del. munície, a pomer mínometných a húfnicových granátov by bol v pomere 1:1, Rusko by mohlo za rok vyrobiť 20000000000 : 3000 = IBA 6,66 milióna granátov. 6,66 mil. : 365 = IBA 18260 granátov denne. A to je strašne málo, len pre porovnanie, počas WW1 bola vypálených 1,miliarda del. nábojov počas 1569 dní, čo je až 637 tisíc za deň ! (1) Rusko v porovnaní s týmto je schopné vypáliť denne 637000 : 18260 = Až 34 násobne menej granátov, alebo inak povedané 637000 – 18260 = O 618 tisíc nábojov za deň menej. A keďže delostrelectvo je božíkom vojny, tak ak Rusko nebude mať silné delostrelectvo, nepohne sa z miesta, front bude prinajlepšom stáť.
Druhým problémom je nedostatok trhavín. Súčasné ruské del. granáty sú vysokovýbušne granáty naplnené TNT a inými vysokovýbušnými trhavinami. Aj výstrel del. granátov využíva vysokovýbušné trhaviny TNT a funguje na tom systéme, že na „chvoste“ del. náboja je malý otvor naplnený trhavinou do ktorej sa umiestni rozbuška. Rozbuška sa zapáli, čím trhavina vybuchne a to vyvolá tlakovú silu a vystrelí náboj z kanónu. Vysokovýbušné trhaviny sú však celosvetovým nedostatkovým zbožím, ich výroba je náročná. Takže cena a nedostatok trhavín je dôvodom prečo Rusko dokáže z rozpočtu vyrobiť len 18 tisíc del. granátov denne.
________________
Otázka : Dalo by sa docieliť toho aby delostrelectvo fungovalo aj bez vysokovýbušných trhavín a bolo lacnejšie ?
Odpoveď : Dalo by sa, ale muselo by zaviesť niekoľko zmien : Nepoužívali by sa del. náboje ktoré sú zvnútra prepracované a naplnené TNT výbušninou, ale používali by sa obyčajné odliate oceľové náboje, napríklad v tvare gule. Tieto oceľové gule by boli výrazne lacnejšie, lebo neobsahujú žiaden vnútorný priestor a preto nie sú naplnené žiadnou trhavinou a teda ušetrí sa nielen na cene trhaviny, ale aj na cene práce vnútorných priestorov gule.
___________________
Otázka : Koľko by stála výroba 1 oceľovej gule ?
Odpoveď : Závisí od hmotnosti gule. Výrobná cena 1 tony ocele je okolo 700 eur (2) . Tak napríklad, 5 kg oceľová guľa určená na ničenie pechoty by potom stála 0,7 x 5 = IBA 3,5 eura. 40 kg guľa určená na ničenie tankov a obrnených vozidiel by stála 0,7 x 40 = IBA 28 eur ! A to je výrazne menej než priemerná cena súčasných del. nábojov ktoré stoja okolo 3000 eur/kus. Ak rátame s priemernou hmotnosťou gule 24 kg, potom za ruský ročný rozpočet 20 miliárd eur vyložený na delostreleckú muníciu by sa dalo vyrobiť 0,7 x 24 = 16,8 eur ; 20000000000 : 16,8 = 1,19 miliardy ročne = 3,26 milión gúľ denne !
_________________
Otázka : Má Rusko dostatok ocele na hromadnú výrobu oceľových gúľ ?
Odpoveď : V roku 2022 Rusko vyrobilo 41 milión ton ocele, z čoho 10 miliónov ton exportovalo (3). 10 milión ton ocele je 10 miliárd kg, z čoho by sa pri priemernej hmotnosti železnej gule 24 kg, dalo vyrobiť 10000000000 : 24 = 416 miliónov gúľ ročne = 1,14 milióna gúľ denne ! A to je oveľa viac než súčasných 18500 del. nábojov.
Suma sumárom, z hľadiska ceny a dostupnosti surovín, by Rusko dokázalo vyrobiť až 1,14 milión gúľ denne !
__________________
Otázka : Sú oceľové gule menej efektívne než súčasné vysokovýbušné del. granáty ?
Odpoveď : Súčasné del. granáty zabíjajú črepinami, teplom a tlakovou vlnou. Tlaková vlna a črepiny sú na otvorenom nechránenom priestranstve smrtiace až do polomeru 10 metrov od výbuchu. Na druhej strane oceľová guľa nezabíja ani črepinami ani tlakovou vlnou, ale výlučne priamym zásahom. Z tohto hľadiska sú teda súčasne del. náboje oveľa efektívnejšie. Inak povedané, kým del. granát ťa zabije aj keď dopadne 10 metrov od teba, oceľová guľa ťa zabije len keď dopadne priamo na teba. A keďže šírka ľudského tela spolu s rukami je 0,5 m, tak to čo zabije 1 del. náboj by si vyžadovalo 10 : 0,5 = aspon 20 oceľových gúľ. Na druhej strane ak je zem tvrdá a oceľová guľa má plochú dráhu letu, guľa sa po náraze na zem odrazí, a funguje podobne ako bowlingová guľa. Takáto guľa teda može dopadnuť aj 300 metrov v smere od človeka, a dokotúľa sa k nemu a zabije ho. A može zabiť aj viacero ľudí, ktorí jej stoja v smere. V tomto je teda oceľová guľa výrazne efektívnejšia než vysokovýbušné náboje. Každopádne, súčasné del. náboje sú na voľnom priestranstve stále efektívnejšie, ale vplyvom tohto už nie 20:1 ale zhruba 8:1.
Toto však platí iba na voľnom priestranstve, teda iba vtedy keď okolo vojaka nie sú žiadne prekážky, napríklad vtedy keď vojak kráča cez pole. Väčšinu času sú však vojaci krčiaci sa v zákopoch, alebo v meste/dedine obklopený objektami. Tu už treba pri vysokovýbušnej munícii oveľa presnejší zásah než rozptyl 10 metrov, pretože objekty ako aj vyhlbená jama značne chránia pred črepinami a tlakovou vlnou. V prípade obrnenej techniky musí vysokovýbušný del. granát dopadnúť takisto oveľa bližšie než na vzdialenosť 10 metrov, aby dané obrnené vozidlo zničil/poškodil. Zarátajúc aj tieto faktory, odhadoval by som celkový ničivý efekt súčasných del. nábojov v porovnaní s oceľovými guľami tak na 4:1.
___________________
Otázka : Dokáže oceľová guľa zničiť/poškodiť obrnené vozidlo / tank ?
Odpoveď : Udaje ukazujú, že 2,6 kg TNT dokáže preraziť 50 cm ocele (4). 1 KG TNT je 4,18 miliónov Joulov, 2,6 kg sú 10,86 miliónov Joulov. Ak by oceľová guľa vážiaca 40 kg, bola vystrelená z dela a padla na vozidlo rýchlosťou 300 m/s, potom by sa množstvo kinetickej energie rovnalo vypočítalo na základe vzorca Ek = 1/2 mv2. Po dosadení hodnôt dostaneme : El = 1/2 x 40 x 300 na druhú = 1,8 milióna Joulov čo je ekvivalent 0,43 kg TNT. Na druhej strane letiaca guľa pri zásahu vrhá 100% svojej kinetickej energie do narazeného vozidla, zatiaľ čo TNT výbušnina kedže vybuchuje v 360 stupnovom uhle, vrhá len cca 50% svojej kinetickej energie do zasiahnutého objektu. Tým pádom 1,8 miliona Joulov v prípade guly sa rovná 0,86 KG TNT. Ak 2,6 kg TNT dokáže preraziť 50 cm ocele, 0,86 kg TNT vo forme gule by dokázalo preraziť 16 cm ocele.
Pri obrnených vozidlách sa hrúbka pancieru pohybuje od 5-35 cm, takže by záležalo od dopadu. Niekde by oceľová guľa prerazila, inde by spôsobila značné poškodenie pancieru. Pri starších tankoch sa hrúbka pohybuje od 15-50 cm, pri moderných tankoch od 30 – 110 cm. Pri tankoch by teda 1 oceľová guľa nikde neprerazila, no mohla by spôsobiť poškodenie pancieru, a zvyšok by už spravili ostatné dopadajúce oceľové gule, alebo ATGM.
________________________
Otázka : Okrem ceny a dostupnosti, aké sú ďaľšie výhody oceľových gúľ v porovnaní so súčasnými vysokovýbušnými del. granátmi ?
Odpoveď : Vysokovýbušná munícia sa preváža nákladiakom a ukladá v muničných skladoch. Ak nepriateľ spozoruje prevážací nákladiak alebo zistí polohu muničného skladu, jedným granátom/raketou môže vyhodiť celý nákladiak/muničný sklad do vzduchu. Toto by pri oceľových guliach, ktoré neobsahujú výbušniny nijako nehrozilo. Suma sumárom, skľadovanie a preprava oceľových gúľ je omnoho bezpečnejšia než vysokovýbušných del. granátov.
________________________
Otázka : Sú súčasné delostrelecké hlavne a mínomety schopné okrem vysokovýbušných del. granátov odpaľovať aj oceľové gule ?
Odpoveď : Súčasné del. hlavne a mínomety nie sú uspôsobené na strielanie oceľových gúľ, ale na báze výbuchu trhaviny vnútri del. náboja, pretože nevyužívajú ako pohonné strelivo pušný prach. Muselo by preto dôjsť k transformácii, alebo nahradeniu nových delostreleckých diel na báze pušného prachu.
__________________________
Otázka : Keďže oceľové gule v sebe neobsahujú trhavinu, ich výstrel je preto závislí od pušného prachu. Koľko kg pušného prachu je potrebných na vystrelenie jednej oceľovej gule ?
Odpoveď : Manuál Spojených štátov z roku 1861 špecifikoval 6 až 8 libier pušného prachu pre 24 librový náboj, v závislosti od dostrelu; Kolumbijská streľba 172-librovou strelou použila iba 20 libier prachu. Vo Fort Sumter použili Gillmoreove delá strieľajúce 80-librové náboje 10 libier prachu. Na dlhšie vzdialenosti by však zrejme bolo potrebné aspoň 1/3 hmotnosti projektilu. 15 kg guľa by preto spotrebovala 5 kg pušného prachu.
___________________________
Otázka : Koľko kg pušného prachu vyrobí Rusko za rok ?
Odpoveď : V roku 2020 Rusko exportovalo pušný prach o hodnote 22,4 milióna dolárov (5). To je čo sa týka exportu. Ktovie koľko pušného prachu Rusko vyrobilo a neexportovalo, presné dáta sa mi nepodarilo nájsť. Buďme však negatívny a predpokladajme, že to bolo len na úrovni 10 milióna dolárov. Tým pádom Rusko ročne vyrobilo pušný prach o hodnote 32,4 milióna dolárov. 1 kg pušného prachu stojí 78 eur (6). Tým pádom 32,4 milióna : 78 = 415384 kg pušného prachu. To je celkom málo. Len pre porovnanie, takéto množstvo by stačilo len na 250 tisíc výstrelov 5kg oceľových gúľ za rok !
__________________
Otázka : Mohlo by Rusko výrazne zvýšiť produkciu pušného prachu ?
Odpoveď : Určite áno. V súčasnosti je výroba pušného prachu v Rusku nízka, pretože pušný prach sa nevyužíva v delostrelectve ale len v ručných zbraniach, kde je jeho spotreba nízka. Pušný prach tvorí zo 75% dusičnan draselný, 12,5% síra, 12,5% drevené uhlie. Všetky tieto látky Rusko hromadne vyrába ! V roku 2016 Rusko vyrobilo 423 milión ton uhlia (7) ! V roku 2022 Rusko vyrobilo 7,3 milióna ton síry (8). Síru Rusko vyrába ako odpadový produkt pri výrobe ropy. V roku 2020 Rusko vyrobilo 14197 ton dusičnanu draselného. Narozdieľ od síry a uhlia je to veľmi málo, a toľkoto dusičnanu draselného by stačilo iba na 14197 x 0,75 = 10647 ton pušného prachu, čo by stačilo len na 17572 výstrelov 5 kg oceľových gúľ za deň !
Každopádne je zrejmé, že Rusko vo výrobe dusičnanu draselného nejde ani zdaleka na dorast. Dusičnan draselný sa totižto vyrába zlúčením dusičnanu amonneho a chloridu draselného. V roku 2020 Rusko vyprodukovalo 11,1 milióna ton dusičnanu amonného (9) a 13,64 milióna ton chloridu draselného (10), takže surovín na výrobu dusičnanu draselného má Rusko viac než dosť. Surovín na výrobu pušného prachu je dosť, cena je nízka, chýba len viac továrni, pracovná sila a uvedomenie si nevyhnutnosti nahradiť vysokovýbušné del. náboje oceľovými guľami na báze pušného prachu.
__________________
Otázka : Aké by boli konečné náklady ?
Odpoveď : Ak by Rusko vyrobila za deň 580 tisíc 5kg gúľ, a 20 tisíc 40 kg gúľ, náklady na výrobu gúľ by boli 5×0,7×580000 + 40x07x20000 = 2,59 miliónov eur denne = 0,94 miliardy eur ročne !
1 kg pušného prachu vyrobeného v CR a dovezeného na SVK stojí 78 eur (11). Pušný prach vyrobený v Rusku a použitý Rusmi by bol určite lacnejší, pretože v Rusku sú výrazne menšie mzdy, ceny energií, ceny materiálov. Navyše pušný prach vyrobený v Rusku a použitý Rusmi by neprechádzal dvojitým zdanením, a dvojitým ziskom, ako je to v prípade dovozu pušného prachu z CR na SVK. A teda myslím, že nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že výroba toho istého pušného prachu by v Rusku nestála 78 eur, ale maximálne 50 eur. Rátajme teda s hornou hranicou 50 eur/kg. Ak to dosadíme do výpočtov dostaneme :
580000 x 5 + 20000 x 40 = 3,7 milióna kg gúľ za deň
3,7 mil. : 3 = 1,23 milióna kg pušného prachu za deň = 450 miliónov kg pušného prachu ročne = 450 mil. x 50 = 22,5 miliardy eur ročne !
Konečné náklady na 600 tisíc gúľ denne za rok by teda boli 22,5 mld. + 0,94 mld. = 23,44 miliardy eur.
Len pre porovnanie, za 23,44 miliardy by Rusko dokázalo vyrobiť a vystreliť len 23,44 mld. : 3000 = 21400 moderných vysokovýbušných del. granátov, čo je až takmer 30 násobne menej, respektíve o 580 tisíc gúl denne menej než v porovnaní s „primitívnymi“ oceľovými guľami.
____________________
Otázka : Aký dostrel majú delá s pušným prachom ?
Odpoveď : Dostrel diel na pušný prach sa pohyboval do 400 metrov pri naklonení dela na 0 stupňov. Pri naklonení na 10 stupňov bol dostrel 2,9 km (12), nerátajúc skackavý dostrel gule. Pri naklonení na 45 stupňov sa dá očakávať dostrel do 10 kilometrov. To je síce menej než pri húfniciach ktoré nie sú založené na pušnom prachu, u ktorých sa dostrel pohybuje až do 25 km, no stále dostatočná vzdialenosť.
_____________________
Otázka : Bolo by bezpečné strieľať s delami, ktoré sú od frontu vzdialené len 1-10 km ?
Odpoveď : Aj v súčasnosti niektoré delá strieľajú zo vzdialenosti 1-10 km, ako napríklad tanky, obrnené vozidlá, mínomety, ATGM, a malé množstvo del. húfnic. Platí však, že čím si ďalej tým je to bezpečnejšie, lebo si mimo dosahu výzvedných dronov a mimo dosahu viacerých nepriateľských zbraní, ktoré ťa môžu zamerať a zničiť. Na druhej strane, pokiaľ sú delá dobre ukryté, napríklad ak delá strieľajú z lesa, alebo z domov, potom je ťažké ich lokalizovať a zničiť a to aj keď sú relatívne blízko fronty.
______________________
Otázka : Bola by ruská logistika schopná na front za deň prepraviť 600 tisíc del. gúľ vrátane strelného prachu ?
Odpoveď : 600 tisíc gúľ by vážilo 580000 x 5 + 20000 x 40 = 3,7 milióna kg. Bolo by k tomu potrebných 3,7 mil : 3 = 1,23 mil kg pušného prachu. Dokopy by išlo o náklad vážiaci 3,7 mil + 1,23 mil = 4,93 mil kg.
1 ruské nákladné vozidlo Ural 4320 môže po nespevnenej ceste odniesť 4,5 tony nákladu. A teda 4,93 mil. : 4500 = bolo by potrebných 1095 nákladiakov Ural 4320 na prepravu. To je čo sa týka kapacity.
Ako by to však bolo s objemom ? Aký objem by zaberalo 600 tisíc del. gúľ vrátane bední s pušným prachom, a zmestilo by sa to všetko iba do 1095 nákladiakov ? Poďme počítať :
Hustota ocele je 7,85 g/cm3. 5 kg oceľová guľa má do objemu 637 cm3 (5000:7,85). Zo vzorcu pre objem gule V = 4/3 pí X r3 si následne vieme vypočítať veľkosť polomeru, ktorý by bol 5,35 cm. Priemer gule by bol 10,7 cm. 1 takáto guľa by sa teda zmestila do nádoby o rozmeroch 11x11x11 cm = 1331 cm3.
Rozmery nákladného priestoru Uralu sú 2x2x1,5m = 6 m3 = 6 mil cm3
6 mil. cm3 : 1331 cm3 = 4507 debien na 1 Ural
580000 : 4507 = 129
Na prepravu 580 tisíc 5kg gúľ by objemovo stačilo 129 nákladiakov Ural.
__________________
40 kg oceľová guľa má do objemu 5095 cm3 (40000:7,85). Zo vzorcu pre objem gule V = 4/3 pí X r3 si následne vieme vypočítať veľkosť polomeru, ktorý by bol 10,7 cm. Priemer by bol 21,4 cm. 1 Guľa by sa zmestila do nádoby o rozmere 22x22x22 cm = 10648 cm3
Objem Uralu je 6m3 = 6 mil. cm3
6 mil. cm3 : 10648 = 563 debien na 1 Ural
20000 : 563 = 36
Na prepravu 20 tisíc 40kg gúľ by objemovo stačilo 36 nákladiakov.
__________________
600 tisíc gúľ pri celkovej hmotnosti 3,7 milióna kg by vyžadovalo 3,7 mil. : 3 = 1,23 milióna kg pušného prachu. 1 kg pušného prachu je tvorený z 750g dusičnanu draselného s hustotou 2,109 g/cm3, 125 g síry s hustotou 2,07 g/cm3 a 125 g uhlia s hustotou 0,75 g/cm3. 1 kg pušného prachu by sa teda zmestil do nádoby o objeme :
750 : 2,109 = 355 cm3
125 : 2,07 = 60 cm3
125 : 0,75 = 166 cm 3
355 + 60 + 166 = 581 cm3
1 kg pušného prachu by sa zmestil do nádoby o veľkosti 581 cm3. Ak by sa pušný prach prevážal v 10 kg nádobach bol by to priestor 5810 cm3.
1,23 milióna kg : 10 kg = 123 tisíc 10 kg nádob.
123 tisíc x 5810 cm3 = 715 mil. cm3 = 715 m3
715 m3 : 6 m3 = 119 Uralov
119 Uralov by objemovo stačilo na prepravu 1,23 milióna kg pušného prachu.
Suma sumárov, 129 + 36 + 119 = 284 Uralov by objemovo stačilo na prepravu muníciu, váhovo však 1095 Uralov. 1095 Uralov by teda objemovo bohate stačilo – boli by naplnené len do 25% svojho objemu.
_______________
ODKAZ NA ZDROJE :
https://homework.study.com/explanation/how-many-artillery-shells-were-fired-in-wwi.
htmlhttps://www.made-in-china.com/products-search/hot-china-products/Iron_Ball.
htmlhttps://www.fastmarkets.com/insights/russian-steel-output-one-year-after-invasion-of-ukraine
http://npshistory.com/series/interpretive/3/is3b.htm
https://www.commando.sk/tovar/4324/explosia-cierny-prach-vesuvit-lc-1kg
https://www.worldometers.info/coal/russia-coal/
https://www.statista.com/statistics/1031181/sulfur-production-globally-by-country/
https://www.commando.sk/tovar/4324/explosia-cierny-prach-vesuvit-lc-1kg
https://www.quora.com/What-was-the-range-of-the-cannon-on-a-18th-century-British-warship
Ty to myslíš vážne? Si absolvent pomocnej... ...
Kecáš a kecáš. Vojenský priemysel je počas... ...
V Rusku je 4% nezamestnanosť, mohli by teda... ...
Ani zdaleka nie sú 10 násobne lacnejšie.... ...
vsetko, aj strielanie. pri zachovani chodu... ...
Celá debata | RSS tejto debaty