Celosvetová Noeho potopa – pravda alebo mýtys ?

Mäkčene, dlžne, čiarky, bodky, veľké písmena, majú pri čítaní textu zmysel, pre správne pochopenie a vyslovovanie textu. Aký zmysel však majú mäkké a tvrdé i/y ? No žiaden ! Pretože či napíšem : „Vo vode pláva ryba“……. alebo „Vo vode pláva riba“, nijako to nemení nič na zmysle vety a vyslovovaní vety. Rovnako je tomu tak pri prehlasovanom „ä“. Osobne by som preto bol za zrušenie prehlasoveného „ä“, a používal iba výraz „e“. A teda nie „mäso“ ale „meso“. A používal iba mäkké „i“. A teda nie „ryba“, ale „riba“.

tiež by som zaviedol formu „píš ako počuješ a vyslovuješ“. Teda napríklad nie „vtáci“ ale „ftáci“. Nie „vtip“ ale „ftip“
Nie žabka ale „žapka“, nie „babka“ ale „bapka“, nie „vážka“ ale „váška“. Proste žiaci by sa už nemuseli bifliť, ktoré slová sa inak píšu než počujú/vyslovujú.

Ušetrilo by sa tým roky zbytočného bifľovania mäkkych a tvrdych i/y, slov ktoré sa inak píšu než hovoria, a slov kde sa nachádza „ä“. Slovenský pravopis by sa tým výrazne zjednodušil. A o tom to je, robiť si život jednoduchším, a nie komplikovať si ho.

Gramatiku je nutné zjednodušiť, v takej miere v akej to je možné. Ak sa bude skrze zjednodušenú gramatiku na školách vyučovať menej gramatiky, mohlo by sa tým znížiť počet hodín slovenčiny. Tie by mohli byť nahradené viac hodinami predmetov ako sú matematika, fyzika, chémia. Predmety, ktoré majú reálny prínos pre ľudstvo, narozdieľ od zbytočného rozlišovania i/y.

Proti ypsilonu sa dodnes zorganizovalo už niekoľko petícií a Strana priateľov vína mala jeho zrušenie dokonca aj vo svojom volebnom programe. Nezískala však dostatok hlasov a nakoniec splynula so stranou Mariana Kotlebu. Proti nemu brojilo aj množstvo jazykovedcov a vzdelancov. Zo slovenčiny ho vylúčili aj najznámejší kodifikátori – Anton Bernolák a Ľudovít Štúr. V ich prepise hymny z prvej polovice devätnásteho storočia sa ešte nad Tatrou „blískalo“ a burácali „bleski“.

O ypsilone s nadšením nehovoril ani zakladateľ Slovenskej akadémie vied a jazykovedec Ľudovít Novák. Takmer storočie po hattalovskej reforme tvrdil, že nové hlásky ako y, ä, ô slovenčinu zbytočne skomplikovali a odcudzili ju tak bežným ľuďom. Hattala tým vraj zmaril snahu Bernoláka a Štúra dať slovenskému ľudu jednoduchý jazyk.
Dôvod prečo vznikol ypsilon bol ten, aby sa slovenský jazyk viac podobal tomu českému, ktorý ypsilon používal. Dalším dovodom bola staroslovienčina. Staroslovienčina tvrdé „y“ a mäkké „i“ rozlišovala. V slove „ryba“ sa ypsilon písal už asi pred tisíc rokmi. A nielen písal, ale aj vyslovoval.

Rozdielna výslovnosť ypsilonu a mäkkého „i“ zanikla len pred niekoľkými storočiami. Na rozdiel od Rusov, ktorí si rozdielnu výslovnosť ponechali dodnes. U nás sa staroslovienčina postupom rokov menila tak, že ľudia na území dnešného Slovenska prestali rozlišovať výslovnosť tvrdého „y“ a mäkkého „i“. Tým pádom z dnešného hľadiska po zániku staroslovienčiny už nie je viac potreba ypsilonu. V niektorých slovanských krajinách ako v Chorvátsku a Srbsku ypsilony neexistujú.

https://dennikn.sk/62020/ako-sa-dostal-ypsilon-slovenciny/

PROTIARGUMENTY :

Niektorí zástancovia ypsilonu tvrdia, že ypsilon nám pomáha rozlišovať niektoré slová. Napríklad slovo „vír“ a „výr“. Pri jednom ide o vodný vír a pri druhom ide o sovu. To je síce pravda, na druhej strane treba podotknúť že takýchto slov je v slovenčine len veľmi málo. Navyše, z kontextu vety sa dá rozlíšiť aj bez ypsilonu, či ide o vír morský, alebo o výr ako o sovu – v lese preletel vír. Vodný vír potopil lod. Obydva „víry“ sú s mekkým „i“, a predsa vieme vo vete na základe jej kontextu rozlíšiť kedy ide o vír vodný, a kedy o vír ako sovu.