Eucharistický zázrak je označenie pre fenomén týkajúci sa prejavenej reálnej prítomnosti Krista v eucharistii. Takýto zázrak môže byť sprevádzaný fyzickou premenou hostie či vína počas omše, alebo tiež zvláštnym pôsobením na osoby v okolí v niektorých situáciach, ako je náboženská konverzia či uzdravenie.
Prvý zaznamenaný prípad, kedy sa hostia a víno viditeľne prepodstatnila, je datovaný do 8. storočia. Odohral sa v Talianskom meste Lanciano. V rokoch 1970-1971 a potom v roku 1981 pracoval lekársky tým pod vedením profesora Odoarda Linoliho na skúmaní hostie a vína. Výskum bol zdokumentovaný sériou mikroskopických fotografií so zväčšením 100-400 krát. Závery ich výskumu potvrdzujú, že došlo k prepodstatneniu a zdeľujú, že pôvodná hostia je mäsom (srdečné svalové tkanivo) a víno krvou. Oboje patriace totožnej ľudskej bytosti.
Roku 1263 sa odohral podobný úkaz. Kňazi Petrovi z Prahy pri svätej omši v Bolsene začali vo svojich rukách počas pozdvihovania hostie krvácať, čo videli i prítomní veriaci a prípad sa stal predmetom cirkevného i svetského skúmania. Pápež Urban IV. zázrak cirkevne schválil a poveril Tomáša Akvinského k napísaniu mešného rádu pre novo ustanovený sviatok – Slávnosť Tela a Krvi Pána.
Okrem samotnej fyzickej premeny hostie na mäso či vína na krv, patrí k eucharistickým zázrakom tiež pôsobenie konsekrovanej hostie na človeka. Takéto pôsobenie môže mať za následok znížené (či zcela potlačené) potreby prijímať potravu. Napríklad blahoslavená Anna Katarina Emmerichová napríklad posledných 12 rokov života neprijímala inú stravu, než sväté prijímanie.“
„V roku 1906 sa v kolumbijskom meste Tumaco uskutočnila mimoriadna udalosť s Najsvätejšou sviatosťou. Na začiatku minulého storočia v Tumaco, meste ležiacom na ostrovčeku pri pobreží Kolumbie v tichomorskom pobreží sa ľudia presvedčili, že Boh je skutočne prítomný v Najsvätejšej sviatosti. Kňazi i veriaci vzývali Pána s vierou a láskou a ich odmena prišla zázračným spôsobom.
Poďme sa vrátiť k 31. januáru 1906. V 9:36 hod. obyvatelia tohto malého ostrova v Tichomorí pocítili silný otras spôsobený zemetrasením, ktoré trvalo asi 10 minút. Stovky obyvateľov pobrežia a ich farár Gerard Larrondo a jeho kaplán Julian Moreno, obaja augustiniánski mnísi boli očitými svedkami tejto dejinnej udalosti.
Zemetrasenie bolo také silné a dlhotrvajúce, že sa mnoho domov zrútilo a aj v samotnom kostole spadli všetky sochy svätých na zem. Ľudia v panike opúšťali svoje obydlia a ponáhľali sa ku kostolu, kde hľadali pomoc. V plači prosili kňazov, aby ihneď usporiadali prosebnú procesiu. Rýchlo doniesli kríž a obrazy svätých zo sakristie.
Otec Larrondo a jeho spolubrat Moreno sa najprv pokúšali upokojiť množstvo ľudí zhromaždených pred kostolom na námestí. Keď ale obaja kňazi pozreli na more, uvideli ako sa voda, hoci nebola doba odlivu, stále viac odvracia od pobrežia a napokon sa v páse širokom asi 1,5 km zastavila.
Ďaleko na mori sa ale vytvorila obrovská vodná stena u ktorej hrozilo, že sa každú chvíľu pretrhne, čo by určite znamenalo záplavu a zničenie pobrežia. Vzhľadom k tomuto ohromnému nebezpečenstvu neprehovoril už otec Larrondo ani slovo, ale utekal do kostola. Tam vzal v zhone zo svätostánku cibórium a prijal všetky premenené hostie, až na tú, ktorá bola vo veľkej monštrancii. Vybral Telo Pána z monštrancie a potom sa s Hostiou v pravej a s kalichom v ľavej ruke ponáhľal smerom k morskému pobrežiu a pritom volal: „Poďte, deti moje, poďte všetci na pobrežie.“
Všetok ľud, nadchnutý kňazom s Najsvätejšou sviatosťou v holej ruke, bežal s plačom s misionármi, modlil sa a prosil o milosrdenstvo. So sebou vzali kríž, obrazy svätých a zástavy.
Medzitým sa obrovská vodná stena vysoká niekoľko metrov valila smerom k pevnine. Žiadna moc sveta by ju nemohla zastaviť. Ženy, muži i deti kričali strachom, pretože si mysleli, že ich mesto bude zničené a oni sami zahynú.
Otec Larrondo ale neohrozene vystúpil pred očami všetkých so zdvihnutou Hostiou proti rozbúrenej obrovskej vlne a keď vlna dosiahla svoj vrchol, svätou Hostiou urobil znamenie kríža. Obrovská masa vody sa v tomto okamihu zastavila – navzdory prírodným zákonom – náhle vo svojom obrovskom rozbehu, zostala okamih v pokoji a potom odtiekla pomaly naspäť do otvoreného mora, kde sa ticho rozplynula.
Potom otec Larrondo a jeho spolubrat Julian Moreno počuli, ako ľud volá: „Zázrak, zázrak!“ Ako očarení sa prizerali smrteľne ohrození ľudia zázraku svojej záchrany. S plačom a s jasotom obklopili teraz všetci otca Larronda so svätou Hostiou a jeden cez druhého vykrikovali spontánne modlitby chvály a vďaky.
Gerard Larrondo nechal priniesť z kostola na pobrežie zlatú monštranciu, vložil do nej Hostiu a so spevom a modlitbou išiel ľud ako v slávnostnom sprievode na sviatok Božieho Tela ulicami zachráneného mesta. Potom uložil kňaz svätú Hostiu zase späť do svätostánku.
Moc eucharistickej prítomnosti, ktorá sa ukázala v Tumaco, sa stala známou ďaleko za hranicami a vzbudila aj v Európe veľký rozruch. Ľudia boli hlboko ovplyvnení týmto zázrakom tiež preto, že mesto Tumaco leží v preliačine pod hladinou mora a je teda obzvlášť ohrozené. V rovnakom dni boli týmto zemetrasením silne poškodené a zničené iné oblasti pobrežia Kolumbie.“
PS : Dávam do pozornosti moju kresťanskú stránku https://www.posmrtnyzivotexistuje.sk/1-zazraky-a-znamenia-v-krestanstve/ na ktorej dokazujem pravdivosť kresťanstva skrze zázraky, znamenia, vedecké objavy, svedectvá.
Celá debata | RSS tejto debaty